FMFI UK chráni zdravie meraním radónu
Téma kvality vnútorného ovzdušia sa často zužuje na prach či CO₂, no v slovenských podmienkach predstavuje významné riziko aj rádioaktívny plyn radón. O tom, prečo je dôležité merať jeho koncentráciu v škôlkach a domácnostiach, ako prebieha vedecký výskum v teréne a prečo by sme nemali podceňovať rekonštrukcie starších budov, sme sa rozprávali s docentkou Monikou Müllerovou z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK.
Na Slovensku sa o radóne v interiéroch v poslednom čase hovorí intenzívnejšie. Je to nová hrozba, alebo sme túto tému len dlho prehliadali?
Radón je tu s nami od počiatkov Zeme, je to prirodzený rádioaktívny plyn, ktorý vzniká premenou uránu v pôde. Na Slovensku sa prvé väčšie merania realizovali začiatkom 90. rokov 20. storočia. Doktorka M. Vičanová pod vedením docenta K. Holého z našej katedry vtedy robila rozsiahly radónový výskum v rámci svojej dizertačnej práce, kde pomerala škôlky, školy, jaskyne, kúpele i tisíce domov. Vznikli z nich pekné mapy rizikových oblastí, no tie sú dnes už nepostačujúce. Odvtedy sa neurobilo nič systémové, len drobné projekty na katedre, preto je nutné mapy aktualizovať a najmä merať individuálne. Problémom nie je jeho existencia, ale jeho hromadenie v uzavretých priestoroch. Dnes sa k téme vraciame, pretože situácia sa výrazne zmenila – domy sa zatepľujú a menia sa okná, čo má na koncentráciu radónu v domoch zásadný vplyv.
Aktuálne realizujete merania v materských školách v regiónoch ako Orava, Prievidza či Partizánske. Prečo ste sa zamerali práve na predškolské zariadenia?
Konkrétne ide o merania v 29 škôlkach. Deti sú na ionizujúce žiarenie oveľa citlivejšie ako dospelí. Majú iný objem pľúc a ich tkanivo je vo vývoji. Ak sú vysokým dávkam vystavené už v detstve, riziko vzniku rakoviny pľúc v neskoršom veku sa štatisticky zvyšuje. Škôlky sú navyše špecifické svojím režimom – cez víkendy sú zatvorené, nevetrajú sa a radón sa v nich môže nahromadiť do vysokých hodnôt. Naším cieľom je zistiť reálny stav a pomôcť zriaďovateľom zabezpečiť pre deti bezpečné prostredie. Spolupracujeme pritom so Združením miest a obcí Slovenska a Ligou proti rakovine.
Ako takéto meranie v praxi prebieha? Musia sa školy obávať nejakej zložitej techniky?
Vôbec nie. Používame takzvané stopové detektory. Sú to malé nenápadné škatuľky, ktoré sa umiestnia do miestností na obdobie niekoľkých mesiacov, ideálne na celý školský rok. Detektor pasívne „zbiera“ informácie o prítomnosti radónu bez potreby elektriny či obsluhy. Po zozbieraní sa dáta v laboratóriu vyhodnotia, čím získame priemernú aktivitu radónu za dané obdobie. V prípadoch, kde nameriame hraničné hodnoty, nasadzujeme aj kontinuálne detektory, ktoré monitorujú koncentráciu každú hodinu a pomáhajú nám odhaliť, kedy a odkiaľ plyn do budovy preniká.
Čo sú najčastejšie zdroje radónu? Je to vždy len podložie, na ktorom budova stojí?
Pôdny vzduch je dominantným zdrojom. Radón je plyn a nájde si každú štrbinu v základovej doske, okolo stúpačiek či vodovodných potrubí. Druhým zdrojom môžu byť samotné stavebné materiály, napríklad niektoré typy starších tvárnic. Veľkým paradoxom sú moderné rekonštrukcie. Keď starý, prirodzene netesniaci dom zateplíte a osadíte plastové okná, radón, ktorý predtým voľne unikal, ostane uväznený vo vnútri.
Existuje bezpečná hranica? Čo ak sa v škôlke alebo v dome namerajú vysoké hodnoty?
Slovenská legislatíva stanovuje referenčnú úroveň na 300 becquerelov na meter kubický za rok. Ak je táto hodnota prekročená, je potrebné prijať opatrenia. Často stačí jednoduchá zmena režimu vetrania. Možností je viacero, treba však najprv identifikovať zdroj radónu – pomocou doplnkového merania s kontinuálnym detektorom, ktorý ukáže hodinový priebeh koncentrácie. Naši výskumníci to robia jednoducho, napoja na čerpadlo hadičku, cez ktorú nasávajú vzduch do detektora a prechádzajú po miestnostiach, čím lokalizujú praskliny. Česi sú v tomto o krok vpred, od 90. rokov sa posunuli k pokročilým metódam, ktoré vidíme na konferenciách. Pre verejnosť sú dnes dostupné prístroje na domáce meranie základného správania radónu, čo je skvelý prvý krok. Po extrémnych hodnotách už nastupujú technické riešenia ako protiradónové izolácie, fólie alebo ventilačné systémy s rekuperáciou.
Spomínali ste, že niektorí ľudia majú pred meraním rešpekt alebo sa výsledkov boja. Čo by ste im odkázali?
Stretávame sa s postojom ‚radšej to nechcem vedieť‘. Je to však škoda, pretože radón nevidieť, necítiť, ale jeho vplyv na zdravie je preukázaný. Našťastie sa situácia mení – od zriaďovateľov škôlok prichádzajú oslovenia o merania, čo ukazuje, že kampaň naozaj zvyšuje povedomie. Meranie, ktoré ako katedra ponúkame v rámci našich vedeckých projektov, je bezplatné a slúži predovšetkým na prevenciu. Naším cieľom nie je strašiť, ale vzdelávať. Ak poznáme nepriateľa, vieme sa proti nemu efektívne brániť.
Aké sú ďalšie plány vašej katedry v tejto oblasti?
Chceme v meraniach pokračovať a rozširovať mapu radónového rizika na Slovensku. Aktuálne mapy sú často nepresné a radón je veľmi individuálny – jeho hodnoty sa menia aj o pár metrov v pôde a dva susedné domy tak môžu mať úplne odlišné hodnoty. Neustále hľadáme možnosti, ako do projektov zapojiť ďalšie obce a mestá. Je to beh na dlhú trať, ale veríme, že systematickou prácou univerzity prispejeme k zdravšiemu životu u nás. Tento výskum zastrešujeme v spolupráci s odbornými partnermi a všetky merania sa uskutočňujú v súlade s Národným radónovým akčným plánom. Ak niekto má záujem o meranie vo svojom zariadení alebo domácnosti, môže nás na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK priamo kontaktovať.