Fyzikálne kolokvium - Fedor Šimkovic (23.11.2026)
vpondelok 23.11.2026 o 14:00 hod. v posluchárni C
Prednášajúci: prof. Fedor Šimkovic
Názov: 2026 – Nobelova cena za fyziku neutrín, piata
Termín: 23.11.2026, 14:00 hod., poslucháreň C
Abstrakt:
Neutrína, malé neutrálne elementárne častice, sú všade vo vesmíre. Môžu nám poodhaliť ako vznikol vesmír, čo tvorí tmavú hmotu vesmíru, podstatu tmavej energie, prečo vo vesmíre dominuje hmota nad antihmotou a čo sa deje v hĺbkach vesmíru. Vznikli ešte do prvej sekundy existencie vesmíru po veľkom tresku a stále vznikajú v jadrových procesoch vo hviezdach, pri zrážkach kozmického žiarenia s atmosférou Zeme, ako aj pri kataklizmatických vesmírnych procesoch. Veľkou neznámou sú vysokoenergetické neutrína astrofyzikálneho pôvodu. Na ich detekciu sa budujú neutrínové teleskopy (IceCube, Baikal-GVD, KM3NeT, P-ONE), ktoré majú možnosť identifikovať ich zdroje – kozmické urýchľovače. Môžu to byť aktívne galaktické jadrá (kvazary, blazary, Seyfertove galaxie), teda čierne diery v centrách galaxií, zrážky neutrónových hviezd, resp. čiernych dier, zbytky výbuchov supernov, atď. Nobelova cena za fyziku v roku 2026 bola udelená Francisovi Halzenovi, ktorý prišiel s myšlienkou vybudovať neutrínový teleskop v ľade Antarktídy, čo sa mu aj podarilo. V roku 2013 IceCube neutrínový teleskop, ktorý so svojimi spolupracovníkmi prevádzkuje, ako prvý zaregistroval detekciu astrofyzikálnych neutrín s energiou PeV (1015 eV), čo znamenalo začiatok astronómie vysokoenergetických neutrín. Všetky okná do vesmíru – elektromagnetické, neutrínové a gravitačné – sú rovnako dôležité, nezameniteľné a vzájomne komplementárne. Tento fakt viedol na vznik „multimessenger astronomy“ (astronómia viacerých poslov) – koordinovaného pozorovania a interpretácie rôznorodých signálov z vesmíru.