Príbeh meteoritu Ischgl je konečne vyriešený
Takmer 50 rokov skúmania meteoru EN241170 a jeho možného spojenia s pádom meteoritu Ischgl bolo nakoniec úspešné.
Nedávno publikovaný článok v Meteoritics and Planetary Science (MAPS) potvrdil, že meteorit Ischgl, nájdený v roku 1976 asi 2 km severozápadne od mesta Ischgl v rakúskych Alpách, bol spojený s jasným bolidom EN241170 (Mount Riffler), ktorý v Nemecku pozorovalo 10 staníc Európskej kamerovej siete v noci z 23. na 24. novembra 1970. Meteorit bol v rukách nálezcu až do roku 2008, kedy bol klasifikovaný na Univerzite v Innsbrucku ako chondrit LL6 s veľmi nízkym zvetraním, čo naznačovalo relatívne krátky čas medzi pádom meteoritu a jeho nájdením. Rekonštrukcia trajektórie meteoritu prebiehala dlhé roky, avšak nedávne výskumy využívajúce najmodernejšie Monte Carlo metódy zrekonštruovali trajektóriu meteoritu, jeho heliocentrickú obežnú dráhu, predatmosférickú hmotnosť, expozičný vek, a určili pádové pole fragmentov, ktoré bolo v súlade s miestom nájdenia meteoritu Ischgl.
Rádionuklidové analýzy meteoritu Ischgl (708,1 g) urobené ešte v roku 2013 v Nízkopozaďovom gama-spektrometrickom laboratóriu Katedry jadrovej fyziky a biofyziky, potvrdili prítomnosť kozmogénnych a primordiálnych/rádiogénnych rádionuklidov, a pomohli určiť predatmosférický polomer meteoritu Ischgl na 25 ± 5 cm, čo predstavuje hmotnosť 220 ± 50 kg (pri použití jeho priemernej hustoty 3,31 g/cm3), v súlade s astronomickými údajmi, a potvrdili, že Ischgl meteorit súvisí s pozorovaným meteorom EN241170. Výsledky analýzy kozmogénneho 26Al namerané v meteorite Ischgl, a ich porovnanie s Monte Carlo modelom Leya a Masarika (MAPS, 2009) ukázali, že jeho expozičný vek, počas ktorého bol ožarovaný kozmickým žiarením je 1,7 ± 0,8 My. Porovnanie 26Al dát s meraným izotopovým pomerom 22Ne/21Ne naznačilo viacstupňový scenár v histórii Ischglu, ktorý predpokladá, že bol prvýkrát vystavený kozmickému žiareniu ako súčasť asteroidu, a v dôsledku jeho zrážky s iným telesom, po niekoľkých miliónoch rokoch sa dostal na Zem iba malý fragment z asteroidu pozorovaný ako meteorit Ischgl. Takýto scenár umožnil, aby aktivita 26Al v meteorite dosiahla novú rovnovážnu hodnotu v súlade s pozorovanou veľkosťou meteoritu.
Takmer 50 rokov skúmania meteoru EN241170 a jeho možného spojenia s pádom meteoritu Ischgl bolo nakoniec úspešné. Veľmi dobrá priestorová a časová zhoda medzi predpokladaným meteorom EN241170 a následným nálezom meteoritu Ischgl, podporená aj prítomnosťou čerstvej kôry na fragmente, jeho malým zvetraním a údajmi o stabilných a rádioaktívnych izotopoch, naznačuje, že meteorit Ischgl súvisí s meteorom, ktorý bol pozorovaný 24. novembra 1970 s bodom dopadu blízko Mount Riffler. Komplexnú prácu prezentovanú v článku MAPS vykonalo konzorcium meteoritu Ischgl pozostávajúce zo 17 laboratórií z 9 krajín. Tento výsledok zaraďuje meteorit Ischgl na tretie miesto (po meteoritoch Příbram z roku 1959 a Lost City z roku 1970) v zozname meteoritov s pozorovaným pádom a známou dráhou, aj keď v súčasnosti už poznáme celkom 55 meteoritov so známou dráhou v heliosfére.
Dlhý vedecký príbeh meteoritu Ischgl po opublikovaní v časopise MAPS zaujal aj svetové médiá ako New York Times, Der Standard, World Today News, El Espectador a mnohé ďalšie. Altmetric Attention Score tohto výskumného produktu je 78, čo je miera vysokej úrovne kvality a kvantity online pozornosti, a patrí medzi horných 5 % všetkých výstupov výskumu, ktoré Altmetric zaregistroval.
M. Gritsevich,..., P.P. Povinec, I. Sýkora et al. Meteoritics & Planetary Science 59, 1658–1691 (2024).