Astronóm: Priestupný deň zaviedli starí Egypťania, pozorovali hviezdy aj záplavy na Níle
29.2.2016, Denník N. Kalendár musí kopírovať tri základné javy na oblohe, od ktorých závisí náš život. To je dôvod, prečo sa v rôznych častiach sveta používajú odlišné kalendáre. Odchýlka nášho kalendárneho roku od toho skutočného každý rok narastá o 26 sekúnd aj napriek tomu, že súčasný gregoriánsky kalendár je vďaka systému priestupných rokov veľmi presný, vraví profesor VLADIMÍR PORUBČAN.
V škole nás učili, že rok trvá 365 a štvrť dňa. Stačí každé štyri roky pridať do kalendára 29. február, aby sme sa už jeho presnosťou nikdy nemuseli zaoberať?
Zatiaľ nestačí.
Prečo?
Pretože skutočná dĺžka roka, takzvaný tropický rok, je aj po pridaní priestupných dní každé štyri roky v priemere asi o jedenásť minút kratší ako dĺžka nášho kalendárneho roka. Priestupný rok zaviedol v roku 46 pred naším letopočtom cisár Július Cézar na odporučenie alexandrijského astronóma Sosigena. Na cisárovu počesť sa pritom tomuto kalendáru začalo hovoriť juliánsky. Používal sa až do 16. storočia. Dovtedy ale rozdiel medzi týmto rokom a skutočným rokom narástol až na dĺžku desať dní.
Ako tento problém vyriešili?
Bolo potrebné upraviť kalendár a odchýlku zmazať. V roku 1582 pápež Gregor XIII. pápežskou bulou schválil používanie kalendára, ktorý na jeho počesť dostal meno gregoriánsky, a hneď sa týchto desať dní vynechalo tak, že po 5. októbri nasledoval 15. október. Tento kalendár má pritom trocha zložitejší mechanizmus priestupných rokov a používame ho dodnes. Počíta síce s tým, že priestupným rokom je každý, ktorý je deliteľný štyrmi okrem storočí, z ktorých sú priestupné len storočia deliteľné štyristo. Preto rok 1600 priestupným bol a rok 1700 už nie.
Aj napriek zložitejšiemu výpočtu sme sa ale odchýlky celkom nedokázali zbaviť. Kedy sa ňou budeme musieť začať zaoberať?
S takýmito pravidlami je už dĺžka roka veľmi blízko jeho skutočnej dĺžke. V prepočte to znamená, že náš rok je od tropického roku už len o 26 sekúnd dlhší, čím tento rozdiel narastie na jeden deň približne o 3600 rokov.
Mysleli na to už pri schvaľovaní gregoriánskeho kalendára?
V pápežskej bule Gregora XIII. sa spomína rok 4840. Aj keď by podľa správnosti mal byť priestupný, počítali s tým, že ním nebude. Toto už teda premysleli v 16. storočí.
Ako prví prišli s priestupným dňom starí Egypťania. Ako sa k nemu dostali?
Už dávno pred naším letopočtom používali najskôr mesačný kalendár. Zistili však, že fáza Mesiaca trvá viac ako 29 dní, konkrétne asi 29 a pol dňa, a tak im každý mesiac zostávala polovica dňa navyše. V jednom z najstarších kalendárov sa preto dĺžka mesiacov stanovila striedavo na 29 a 30 dní.
Ako to bolo ďalej?
V starom Egypte neskôr zaviedli kalendár s dĺžkou 365 dní. V tom čase boli pre Egypťanov veľmi dôležité, záplavy Nílom, ktoré sa každoročne opakovali. Objavovali sa pomerne krátko po prvých pozorovaniach hviezdy Sírius, ktorá je veľmi jasná a ako súčasť súhvezdia Veľkého psa ju vidíme aj my. Možno aj dnešné večery nad južným obzorom pod Oriónom. Dlhodobejším pozorovaním ale zistili, že východy Šíria sa omeškávajú každé štyri roky o jeden deň. V roku 238 pred naším letopočtom už teda oficiálne zaviedli priestupný deň. Dlho sa však medzi ľuďmi nevedel ujať. Až kým túto reformu nezaviedol spomínaný rímsky cisár Július Cézar.
Dnes už sa síce gregoriánsky kalendár používa na celom svete, ale niektoré krajiny ho najprv ignorovali.
Áno, v kresťanskom svete bol zavedený do niekoľkých rokov od vydania pápežskej buly. V protestanskom svete a anglosaských krajinách to však bolo až v 18. storočí. Tam, kde bola dominantná pravoslávna cirkev, veľmi dlho zostával juliánsky kalendár. V Rusku ho prijali až po Veľkej októbrovej revolúcii v roku 1918, keď dekrétom bolo nariadené, že po 31. januári nasledoval 14. február. Tejto revolúcii sa preto občas hovorí aj novembrová, pretože v tom čase podľa gregoriánskeho kalendára bol už november. Gréci ho ale prijali dokonca ešte neskôr až v roku 1923.
Dnes už juliánsky kalendár nepoužíva nikto?
Občianske záležitosti sú uvádzané v gregoriánskom kalendari, ale náboženské si cirkvi udržiavajú v juliánskom ešte aj v súčasnosti. Dnes už je rozdiel medzi týmito dvoma kalendármi vyše 14 dní.
Mohol by existovať aj taký kalendár, ktorý by nemal mesiace rôznych dĺžok, ako máme teraz a nekomplikovalo by sa to ďalšími priestupnými dňami?
Už dávnejšie sa diskutuje o tom, že dĺžky štvrťrokov by mohli byť rovnaké. Išlo by len o formálnu úpravu, kde by mal každý štvrťrok 91 dní. Dva mesiace by tak mali 30 dní a tretí 31. Na doplnenie roka by bol jeden alebo dva dni podľa potreby bez mena.
Ešte aj dnes sa o tom diskutuje?
Áno. Ale hovorí sa o tom už odvtedy, čo som bol študentom. Súčasný kalendár nás ale zatiaľ netrápi a nebolí, pretože tých 26 sekúnd za rok nie je veľa.
Dala by sa aj táto odchýlka nejako odstrániť?
Jednou z možností by bolo spomaliť rýchlosť Zeme, ale to sa nám zrejme nepodarí (smiech). Síce Zem sa už teraz pomaličky spomaľuje a s ňou aj jej rotácia. Pred približne päťsto miliónmi rokov napríklad deň netrval 24 hodín, ale iba 21. Je to dôsledkom príťažlivých síl Mesiaca.
Používa sa na svete aj iný ako ročný kalendár?
To určite nie, pretože každý kalendár musí kopírovať udalosti, ktoré sú okolo nás. Tri základné javy na oblohe, ktoré sa vždy pozorovali, sú striedanie dňa a noci, obeh Mesiaca okolo Zeme a obeh okolo Slnka. Od toho závisí náš život.
Od týchto troch javov sa začali odvíjať kalendáre rôznych spoločností v rôznych častiach sveta?
Áno, je to prirodzené. Každý vstáva ráno, nech sa budí na akomkoľvek mieste na Zemi.
Ako vlastne ľudia kedysi vedeli, aký je deň, keď ešte nemali také kalendáre, ako ich poznáme teraz?
Zo začiatku to nevedeli. Na to potrebovali učených ľudí. Všímali si len to, kedy je kosba, kedy sa začína stmievať skôr, stačilo im sledovať ročné obdobia.
Dodnes na svete existujú rôzne druhy letopočtov, ktoré počítajú roky od nejakej významnej udalosti. Kresťania od narodenia Ježiša, Moslimovia od úteku Mohameda z Mekky do Mediny, starí Gréci počítali čas od konania prvých olympijských hier. Viete si predstaviť, že by v súčasnosti nastala taká situácia, pre ktorú by si ľudia povedali, že sa začne nový letopočet?
Dá sa to len ťažko predstaviť, okrem iného by sme museli všetky historické udalosti prepočítavať práve podľa nového letopočtu. Pre nás je súčasný kalendár plne vyhovujúci a riadime sa ním vo všetkých oblastiach.
Ak ale trocha popustíme uzdu fantázii, nedá sa vylúčiť, že sa predsa raz nový letopočet nezačne. Aká udalosť by mohla byť v súčasnom svete takáto zlomová?
Keby sme objavili novú civilizáciu. Ja osobne som presvedčený, že vo vesmíre nie sme sami. Problém sa s nimi skontaktovať je ale hlavne v tom, že vesmírne vzdialenosti sú obrovské.
Keď už sme pri takýchto teóriách, rozprávajú sa astronómovia aj o Erichovi von Dänikenovi?
Áno, ale s úsmevom. Koncom socializmu bol jeho boom a produkoval vtedy množstvo kníh. Vtedy sa môj bývalý kolega profesor Anton Hajduk s ďalším kolegom doňho obuli a vyvracali jeho tvrdenia, buď knižne, alebo v novinách. Däniken knihy písal vyslovene na to, aby zarobil na dôverčivých ľuďoch, ktorí chcú čítať o senzáciách. Pritom tie veci a udalosti, čo opisuje, možno často celkom prirodzene vysvetliť.
RIA GEHREROVÁ
reportérka
Prof. Vladimír Porubčan (1940)
Pôsobí v Slovenskej akadémii vied, ale aj ako pedagóg na Univerzite Komenského, konkrétne na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky. Zaoberá sa najmä meteoritmi, meteormi, asteroidmi a kométami.