Krst knihy pri príležitosti 90. výročia prof. Greguša
Za účasti rektora UK prof. Mičietu a dekana FMFI UK prof. Masarika a ďalších významných hostí sa 3. februára 2017 konalo spomienkové stretnutie pri príležitosti nedožitých 90. narodenín akademika Michala Greguša spojené s krstom knihy doc. Vencka "Boje za matfyz".
„Boje za matfyz“ s podtitulom o riešení zdanlivo neriešiteľných problémov, je rovnomenný názov knihy doc. Jozefa Vencka, ktorá sa krstila v priestoroch Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK 3. februára 2017.
Za účasti pozvaných významných hostí sa spomínalo aj na nedožité 90. narodeniny jedného zo zakladateľov slovenskej matematiky prof. Michala Greguša. Práve jemu a ďalším dvom určujúcim osobnostiam venoval autor knihy svoje spomienky. Jur Hronec, Otakar Borůvka a Michal Greguš sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžili o vznik slovenskej matematiky a vznik našej fakulty.
Akademik Jur Hronec (1881 - 1959) stál pri uvedení do života skoro všetkých významných vysokých škôl na Slovensku. Bol prvým rektorom Vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach (dnes TU Košice), spoluzakladateľom a prvým dekanom Vysokej školy obchodnej (teraz EU Bratislava), stál pri zrode Vysokej školy poľnohospodárskej aj lesníckej a položil základy Pedagogickej fakulty v Bratislave. Asi nik nemohol v tom čase urobiť pre Slovensko viac, ako dať spoločnosti možnosť vzdelávať sa doma. Azda najviac to vystihuje jeho vyjadrenie pre Slovenské pohľady v roku 1932: "V každej krajine je tým väčší blahobyt, čím sú tam vyspelejšie prírodné a technické vedy, čím viac a významnejších pracovníkov pracuje na tomto poli".
Akademik Otakar Borůvka (1899 - 1995) ako profesor na Univerzite J. E. Purkyně jedenásť rokov bezplatne dochádzal prednášať na Prírodovedeckú fakulty do Bratislavy. Boli to vynikajúce prednášky aj z tých oblastí, ktorým sa vedecky nevenoval a na Slovensku neboli v týchto oblastiach odborníci. Môžeme ho považovať za "praotca" vedeckej práce v matematike, najmä v oblasti diferenciálnych rovníc. Bol vynikajúcim pedagógom s ľudským prístupom ku študentom a vrúcnym vzťahom ku Slovensku: "Velmi mám rád nynějšího děkana MFF UK v Bratislavě profesora a slovenského akademika Michala Greguše, s nímž mě pojí to nejlepší přátelství. Přátelských vztahů tam mám ovšem skutečne velmi mnoho ... snažil jsem se, aby co největší kolektivy slovenských a českých matematiků navázaly co nejužší kontakty, neboť jsem přesvědčen, že jen takovými cestami spolupráce a vzájemné důvery lze dosáhnout největších úspechů v práci. "
Akademik Michal Greguš (1926 - 2002) bol kľúčovou osobnosťou pri najdôležitejších medzníkoch našej fakulty: výstavba areálu Prírodovedeckej fakulty v Mlynskej doline a vznik Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v roku 1980. Po nestorovi slovenskej matematiky prof. Jurovi Hroncovi sa už v roku 1959 stal vedúcim Katedry matematiky. Bol prodekanom aj dekanom Prírodovedeckej fakulty UK, prorektorom UK, námestníkom ministra školstva, veľvyslancom pri UNESCO v Paríži a prvým dekanom MFF UK v rokoch 1980 až 1990. Stál pri zrode matematického časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae a bol členom jeho redakčnej rady. Rovnako významne sa zaslúžil o organizáciu česko-slovenských konferencií o diferenciálnych rovniciach EQUADIFF. Dlhoročne pôsobil aj v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Svojou pedagogickou prácou prof. Greguš ovplyvnil celý rad súčasných profesorov, docentov či kandidátov vied. Za vedecké zásluhy sa stal členom SAV aj ČSAV.
Autor knihy doc. Vencko v nej zaznamenáva nielen známe udalosti, ale aj tzv. bulvárne – menej vážne aktivity zo života matematikov aj fyzikov, ktoré sú zažité, ale aj sprostredkované z rozprávania starších. "Aj keď si viacerí dnes uvedomujú, že záujem o štúdium matematiky klesá, vedia aj to, že problémy sú riešiteľné, no to je už kapitola nastupujúcej generácie", uzatvára autor svoje rozprávanie. „My sme vyriešili čo sa len dalo, aj keď sa to zdanlivo nedalo“.