Štúdia poukázala na narastajúci vplyv satelitov a kozmického odpadu na úroveň svetelného znečistenia
Štúdia o svetelnom znečistení zaujala aj prestížny časopis Science
Astronómov už dlhšiu dobu znepokojujú satelity na obežnej dráhe, ktoré im robia na snímkach s dlhou expozíciou neželané svetlé čiary, pričom plánované vypustenie desiatok tisícov komunikačných satelitov StarLink (SpaceX) veľmi sťaží plánovanie pozorovaní. Ako však ukázala štúdia vedcov z FMFI UK a ÚSTARCH SAV (Miroslav Kocifaj a František Kundracik), Univerzity v Utahu (John Barentine) a Univerzity Santiaga de Compostelu (Salvador Bará), ktorá vyšla v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society: Letters, množstvo drobných čiastočiek na obežnej dráhe, ktoré vznikajú v súvislosti s prevádzkou satelitov, sa na oblohe prejavuje aj difúznym svetlom. Jeho úroveň môže dosahovať až 10% úrovne prirodzeného pozadia, čo predstavuje hranicu, ktorú pre kvalitu tmavej oblohy v mieste observatórií stanovila v roku 1979 Medzinárodná astronomická únia (IAU). Závažným faktom však je, že tento efekt vykazuje neustále rastúci trend.
Tieto prekvapujúce výsledky si všimol aj prestížny časopis Science, ktorý informáciu o horeuvedenej publikácii zverejnil v čísle z 28. marca 2021. Ako sa vyjadril Pat Seitzer, emeritný astronóm Michiganskej University v Ann Arbo ktorý modeluje jas individuálnych satelitov StarLink a ktorý spolupracuje so SpaceX na stmavnutí ich povrchu, odhad urobený autormi štúdie vyzerá rozumne a on sám je prekvapený veľkosťou efektu.
Hoci bežný pozorovateľ nočnej oblohy tento efekt nespozoruje, môže ešte viac skomplikovať pozorovania vyžadujúce dlhé expozície a do budúcna môže predstavovať seriózny problém.