Na Slovensku máme meteorit s rodokmeňom
V marci uplynulo presne 11 rokov od pádu a nálezu meteoritu Košice, prvého meteoritu s rodokmeňom na našom území. Na jeho objavení významne participovali aj astronómovia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
Hoci sa košický meteorit pýši jedným prvenstvom (o tom viac neskôr), nie je prvým meteoritom, ktorý sa na Slovensku našiel. Dokonca ani prvým čerstvým meteoritom, teda meteoritom objaveným krátko po dopade. Už v roku 1895 totiž obyvatelia liptovskej dediny Veľké Borové pozorovali jasný meteor (bolid) na oblohe a následne aj našli takmer 6 kg kamenný meteorit. V 20. storočí sa podarilo nájsť na našom území len jeden „starý“ meteorit, a to v roku 1994 v obci Rumanová (okres Nitra), kde naň natrafili pri poľnohospodárskych prácach počas žatvy. Keď v roku 2000 u susedov zaznamenali denný bolid a následný pád meteoritu Morávka blízko česko-slovenských hraníc, podnietilo to snahu mladých astronómov a študentov z našej fakulty o nález prvého meteoritu v 21. storočí u nás. Odvtedy sme sa snažili v spolupráci s kolegami z Astronomického ústavu Akadémie vied ČR v Ondřejove (AsÚ AV ČR) nájsť pozorované a vypočítané pády meteoritov na Slovensku. Vykonali sme desiatky expedícií, avšak bezvýsledne.
Keďže sa však medziplanetárne telesá pomerne často zrážajú s našou planétou, stačilo si počkať na výnimočný prípad nad Slovenskom. V noci 28. februára 2010 o 23:24:46 SEČ veľmi jasný bolid osvetlil nočnú oblohu nad strednou Európou s následným pádom meteoritov. Išlo o takzvaný superbolid s jasnosťou -18 magnitúd, čo je približne tisícnásobok jasnosti Mesiaca v splne. Svetlo z tohto jasného meteoru prelietajúceho atmosférou osvetlilo krajinu a dalo sa vidieť aj cez okná bytov a domov. Výjav sprevádzalo dlhotrvajúce viacnásobné dunenie podobné hromu alebo výbuchu.
Asistovali aj bezpečnostné kamery
Najprv to však vyzeralo tak, že nám o prelete nezvyčajne jasného bolidu budú chýbať vedecké údaje. Pre vysokú oblačnosť a dážď v čase preletu bolidu totiž nepracovali optické záznamové zariadenia Európskej bolidovej siete (EN) v správe AsÚ AV ČR a ani Slovenskej videometeorickej siete pod patronátom našej fakulty. Našťastie, počasie z prevádzky nevyradilo rádiometrické senzory na siedmich automatických bolidových staniciach EN v Česku a Rakúsku. Vďaka nim sme tak mohli presne určiť čas, trvanie a jasnosť bolidu. Následne sa 1. a. 3. marca objavili videozáznamy zo súkromných bezpečnostných kamier z dvoch miest v Maďarsku, ktoré priamo zachytili prelet bolidu a dali sa použiť na výpočet jeho dráhy.
S kolegami v Maďarsku som koordinoval kalibrácie videozáznamov, ktoré sme následne zaslali doktorovi Jiřímu Borovičkovi z AsÚ AV ČR, špecialistovi na výpočet dráh bolidov z neštandardných záznamov. Po detailnej analýze a výpočtoch určil trajektóriu bolidu a parametre samotného telesa. Zistil, že pôvodný meteoroid bol podľa súčasnej definície malý asteroid s priemerom približne 1,2 m a hmotnosťou 3500 kg a že toto teleso vstúpilo do atmosféry pod uhlom 60 stupňov rýchlosťou 15 km/s v okolí Rožňavy a letelo smerom na Košice. Vo výške 17,5 km nad zemou západne od Košíc pohaslo a voľným pádom padali jednotlivé meteority, ktoré prežili tavenie a fragmentáciu v atmosfére. Pádové pole sa rozprestieralo severozápadne od Košíc medzi obcami Vyšný Klátov a Kavečany na území približne 5 x 3 km.
Desiatky fragmentov
Vyzbrojení informáciami z analýz sme sa spolu s docentom Leonardom Kornošom, kolegom z katedry, už 12. marca vybrali do pádovej oblasti a konfrontovali sme desiatky svedkov s našimi výpočtami. Žiaľ, v tom čase lokalitu pokrývalo 20 cm čerstvého snehu. Museli sme tak počkať na vhodnejšie počasie na hľadanie meteoritov.
Prvú spoločnú expedíciu, na ktorej jednu skupinu viedol docent Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV a druhú ja, sme tak mohli zrealizovať až 20. marca po roztopení snehu v okolí obce Vyšný Klátov. Ešte predtým, ako sme spojili sily s druhou skupinou, sa mi len po polhodine hľadania podarilo objaviť na okraji pádového poľa prvý nález malého meteoritu. Po týždňoch až mesiacoch neúspechov pri iných prípadoch som to vnímal ako zaslúženú odmenu za vytrvalosť. Skorý nález bol však dôležitý aj z iného dôvodu. Mnohí kolegovia a študenti v expedícii nemali dostatok skúseností a nevedeli jednoducho rozlíšiť meteority od iných pozemských hornín. Takto mohol každý vidieť, ako čerstvý meteorit vyzerá.
Po asi hodine ďalšieho hľadania študentka biofyziky z Košíc Diana Buzová našla aj druhý meteorit, a to len 100 m od prvého. Ďalšie dni a týždne náš príklad nasledovali mnohé expedície, ktorým sa podarilo nájsť dokopy 78 meteoritov s celkovou hmotnosťou 4,3 kg v rozpätí od 0,5 g do 2,19 kg.
Obyčajný, a predsa unikát
Pri analýze prvého fragmentu meteoritu naši jadroví fyzici pod vedením profesora Pavla Povinca odhalili prítomnosť kozmogénnych izotopov, čím jednoznačne potvrdili jeho mimozemský pôvod. Ďalšia promptná mineralogická analýza v podaní doktora Jakuba Halodu z Českej geologickej služby určila, že ide o obyčajný chondrit typu H5, čo je jeden z najbežnejších typov kamenných meteoritov. Túto skutočnosť dosvedčili aj detailné mineralogické analýzy, ktoré uskutočnili doktor Patrik Konečný na Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra a doktor Daniel Ozdín a profesor Pavel Uher na Prírodovedeckej fakulte UK. Analýza rádionuklidov stanovila vek meteoritu na 4,5 miliardy rokov a takzvaný kozmický radiačný vek (informujúci nás o tom, kedy sa teleso oddelilo od väčšieho asteroidu) na 5-7 miliónov rokov. Tak dlho trvalo, kým tento „vesmírny posol“ doputoval z centrálnych oblastí hlavného pásu asteroidov medzi planétami Mars a Jupiter až k nám na Zem.
Napriek tomu, že je to najbežnejší typ meteoritu, z vedeckého hľadiska ide o veľmi výnimočný prípad. Našej vedeckej komunite sa totiž len zriedka naskytne možnosť skúmať čerstvý meteorit so známou dráhou. Na svete sa už našlo okolo 70 000 rôznych meteoritov, ale len pri 36 z nich sa dosiaľ podarilo určiť dráhu, na základe ktorej vieme povedať, z ktorej časti slnečnej sústavy k nám prišli. Meteorit Košice bol v čase svojho nálezu len 15. prípadom meteoritu s rodokmeňom vo svete, prvým na Slovensku. Podrobili sme ho ďalším chemickým a fyzikálnym analýzam a publikovali o ňom šesť karentovaných článkov v spolupráci s domácimi aj zahraničnými odborníkmi z jednotlivých oblastí. Niektoré úlomky meteoritu našli čestné miesto v slovenských múzeách a hvezdárňach a planetáriách, kde ich ľudia môžu vidieť na vlastné oči. Mnohé iné fragmenty z košického meteoritu čakajú v našich depozitoch na ďalšie analýzy.
Juraj Tóth