VYUČOVANIE FYZIKY PREMIEŇA NA ZÁŽITOK
Docentka Klára Velmovská vyučuje didaktiku fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a je neúnavnou propagátorkou zážitkového a experimentálneho vyučovania tohto predmetu. Získala Cenu učiteľskej akadémie UK za inovatívne kurzy doplňujúceho pedagogického štúdia a rozširujúceho štúdia. Je autorkou učebníc a metodických príručiek z fyziky pre základné školy, spoluautorkou nového kurikula pre vyučovanie prírodovedných predmetov, posudzuje učebné materiály z fyziky. Študenti, ktorí sa svoje pedagogické vzdelanie vo fyzike rozhodli získať na FMFI UK, spravidla po ukončení štúdia, aj vďaka prístupu docentky Velmovskej, toto povolanie vykonávajú.
Ako ste sa dostali k didaktike fyziky?
Už od základnej školy som vedela, že chcem byť učiteľkou. Bola som dobrá v matematike, rozhodla som sa teda byť učiteľkou matematiky. Pri podávaní prihlášok na vysoké školy som však potrebovala k matematike aj druhý predmet, tak som si zvolila fyziku, keďže ani s ňou som nemala žiadne problémy. Až na vysokej škole som si uvedomila, že fyzika ma baví viac. Že s fyzikou sa stretávame na každom kroku a aj žiakom vieme na konkrétnych javoch z ich okolia ukázať fyzikálne pravidlá.
Aká bola situácia v čase, kedy ste sa vy rozhodli pre učiteľstvo matematiky a fyziky?
Keď som v r. 1992 išla študovať učiteľstvo – boli to porevolučné časy, bol problém dostať sa na štúdium, vyberali nás z množstva uchádzačov, robili sme náročné prijímacie skúšky. Nastúpilo nás do ročníka 100 a skončilo asi 65. Všetci sme nastupovali na štúdium v nádeji, že učiteľské povolanie bude „in,“ bude dôležité a status učiteľa pôjde hore.
Dnes je učiteľov matematiky a fyziky nedostatok. Čím to je?
Záujem o štúdium učiteľstva začal upadať s tým, ako sa začalo prepadávať spoločenské postavenie učiteľa. Dnes sme radi, ak máme desať študentov, ale v tomto akademickom roku máme len dvoch prvákov. Situácia je taká, že mladí nechcú ísť učiť do škôl. Na trhu práce existuje veľa atraktívnych aj finančne zaujímavejších možností uplatnenia sa pre niekoho, kto sa vyzná v matematike alebo fyzike. Na štúdium učiteľstva v tejto kombinácii ide mladý človek iba v prípade, že je naozaj hlboko presvedčený o tom, že chce byť učiteľom.
Je štúdium didaktiky týchto predmetov náročné? V čom spočíva?
Je to predmet ako každý iný, dôležité je, ako k jeho výučbe budeme pristupovať. Som presvedčená, že tak, ako my budeme učiť našich študentov, tak potom budú oni učiť svojich žiakov počas svojej pedagogickej praxe. Úvod do didaktiky fyziky nie je len prednáška, ale už tam sa snažíme učiť ich tak, ako chceme, aby učili oni. Ale samozrejme, študent učiteľstva musí byť dobrý vo fyzike či matematike, musí tomu naozaj rozumieť, vedieť dať veci do súvislostí.
Idú vaši absolventi a absolventky po skončení štúdia učiť?
Všetci naši študenti, ktorí skončia magisterské štúdium, nastupujú ako učitelia, lebo o svojom povolaní boli presvedčení už pred nástupom na vysokú školu. Som veľmi rada, že počas štúdia sme ich od toho neodradili, ale naopak, ešte viac nadchli Aj to je asi indikátorom toho, že to, čo robíme, nerobíme zle.
Čo teda robíte inak?
Už Einstein povedal, že skutočne rozumieme veciam, len vtedy, keď ich vieme vysvetliť. Teda musíme u študentov rozvíjať nielen tvrdé zručnosti, vedomosti, ale aj tie mäkké – komunikáciu, vyjadrovanie, vystupovanie. Neučíme ich, ako predkladať žiakom hotové poznatky, ale umožniť im byť aktívnymi, klásť im vhodné otázky a nechať ich hľadať odpovede. Špecifikum pri didaktike fyziky je, že robíme veľa experimentov, to je na fyzike super. Učíme študentov, ako pracovať s pomôckami, ako si zostaviť demonštračný experiment, ktorý žiakom ukážu. Cieľom je neprezradiť žiakom vopred, ako experiment dopadne, ale učiteľ im musí vedieť klásť otázky, nechať im čas, priestor sa zamyslieť.
Dá sa všetka fyzika učiť prostredníctvom experimentov?
Takmer všetka, až možno na jadrovú fyziku. Hoci aj tam sa snažíme hľadať zaujímavejšie metódy ako výklad a zapisovanie poznámok. Dôležité je, aby žiak bol aktívne zapojený do vyučovania. Nemusí každý nutne robiť niečo rukami, ale musí rozmýšľať. Musíme mu klásť dobré otázky a musí hľadať odpoveď. Aj keď nenájde tú správnu, dokáže sa niečo naučiť aj na chybe.
Zažili ste takéto vyučovanie aj vy? Alebo ste k moderným metódam prišli až počas praxe?
Už počas vysokej školy nás oboznamovali s novými metódami. Mala som výborných pedagógov, ako docent Koubek, docent Janovič či profesor Pišút, teoretický fyzik, ktorý mal veľký vzťah k teórii vyučovania fyziky, neskôr, už počas pôsobenia v didaktike fyziky, docentku Lapitkovú. Ale súčasťou našej práce je aj neustále sledovanie novej odbornej literatúry, trendov, chodíme na konferencie, učíme sa od kolegov doma aj v zahraničí.
| Doc. PaedDr. Klára Velmovská, PhD., |
|---|
| vyučuje didaktiku fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK, je odborníčkou na inovatívne vzdelávanie, v ktorom pri výučbe fyziky dominuje experiment, zážitkové učenie a tvorivá práca žiakov. Spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied na projekte Kreatívna veda a s ministerstvom školstva na reforme kurikula pre základné školy. Je tiež autorkou a posudzovateľskou vzdelávacích materiálov pre vyučovanie fyziky. Videá s jej pokusmi z fyziky majú na YouTube takmer dvestotisíc pozretí. |
Kde je podľa vás dobré vyučovanie fyziky?
Tam, kde je dobrý status učiteľa. Ale nedá sa jednoducho prebrať niečo zo zahraničia, lebo tam môžu byť úplne iné podmienky. U nás má učiteľ v triede niekedy 25 žiakov, a v takom prípade je zložité vyťahovať pomôcky na hodine a robiť experimenty, učiteľ nemá kapacitu ich usmerňovať, sledovať, vyhodnocovať experiment.
Kde ešte vidíte problémy?
Nemáme garantované delenie hodín. Ale to je tiež o peniazoch a o nedostatku fyzikárov. Ak má riaditeľ jedného kvalifikovaného fyzikára, nechce ho vyplytvať na delené hodiny. Nešťastná je tiež jednohodinová časová dotácia fyziky v niektorých ročníkoch do týždňa. Navyše jednohodinovku často dajú učiť nie kvalifikovanému fyzikárovi, s tým, že tú jednu hodinu základov fyziky zvládne odučiť hocikto. Toto je veľkou chybou. Už v začiatkoch sa tak žiaci nestretnú s tým, aká dokáže byť fyzika zaujímavá a pekná, a získajú nechuť k predmetu. A starších ich už potom ťažšie presvedčíme. Som presvedčená, že by to malo byť naopak, na začiatku by mal fyziku učiť naozaj kvalifikovaný didaktik predmetu. Podobne by to malo byť aj pri iných prírodovedných predmetoch. Nie sú jednoduché, ale preto je pri nich motivácia žiakov o to dôležitejšia.
Ako sú na tom naše školy s materiálnym vybavením?
Ako kde. Kedysi chodili centrálne dodávky pomôcok k učebnici, ktorá bola rovnaká pre celú krajinu. Dnes si musí učiteľ objednať pomôcky sám, a nákup si väčšinou musí zabezpečiť cez nejaký projekt. Spolupracujem so SAV na projekte Kreatívna veda, napísali sme metodiku pre 6. ročník, vytvorili sme pre ňu set pomôcok. Je v nich všetko, čo bude učiteľ potrebovať na pokusy v 6. ročníku, demonštračné sety pre seba a pomôcky pre štyri skupiny žiakov. Podarilo sa nám to zabezpečiť pre 100 škôl, pričom len základných škôl je 2200. Ideálne by bolo, keby sa podarilo dostať pomôcky na každú školu. Sú to síce niekedy nitky, gumičky, korkové zátky, ale učiteľa to odbremení, aby to nemusel sám zháňať po práci v galantériách alebo domácich potrebách.
Ministerstvo školstva chce aktuálne zaviesť povinnú maturitu z matematiky. Bude to cesta k zvýšeniu záujmu o štúdium prírodovedných predmetov?
Toto je ťažká otázka. Dnes idú maturovať tí, ktorí vedia, že prírodovedný predmet budú potrebovať na vysokej škole. Nevnímam to tak, že zavedením povinnej maturity by sa záujem o prírodovedné predmety zvýšil. Skôr by som bola za zmenu maturitnej skúšky z matematiky – nie som stotožnená s tým, aby sa pri hodnotení bral do úvahy len výsledok a vôbec sa nezohľadňoval postup riešenia. Tiež mi nie je jasné, prečo máme externú časť maturitnej skúšky len z jazykov a matematiky. Z akého dôvodu nie je externá časť napr. z biológie či dejepisu?
Štát tiež zavádza extra štipendiá pre študentov nedostatkových učiteľských odborov. Myslíte si, že to pomôže?
Nemyslím si, že je to systémové riešenie. Kto dá záruku, že študent, ktorý štipendium získa a vyčerpá ho, sa aj uplatní v danom odbore? Mali by sme sa skôr postarať o ľudí, ktorí už sú v praxi, aby sa tieto povolania stali docenenými a atraktívnejšími. Potom by sa zvýšil aj záujem o tieto povolania a študenti by sa vo väčšom počte hlásili na štúdium.
Do našich základných škôl sa práve zavádza kurikulárna reforma. Myslíte si, že bude krokom správnym smerom, aj čo sa týka vyučovania fyziky a iných prírodovedných predmetov?
Keďže som v autorskom tíme reformy, verím, že to bude krok správnym smerom. Vytvorili sme nový štátny vzdelávací program pre oblasť Človek a príroda, spolupracovali sme v rámci fyziky, biológie a chémie. Sú tam naozaj dobre nastavené veci, žiaci by sa mali zaoberať javmi z rôznych pohľadov. Napríklad keď budú na biológii preberať oko, na fyzike sa v tom istom čase dozvedia o fungovaní šošovky. Bude to šetriť čas, nebudú sa veci učiť duplicitne. A tiež sme nový vzdelávací program postavili na empirických metódach.
Čo vás osobne baví a drží pri vyučovaní fyziky?
Asi najradšej mám, že dokážem aj študentov na vysokej škole prekvapiť. Mám rada rôzne experimenty, jednoduché pokusy, ktoré nielen dokážu upútať pozornosť, ale vieme nimi zavádzať alebo utvrdzovať nové pojmy. Milujem, keď počujem to ich „váu!“ Potom musia rozmýšľať, ako to fungovalo – niekedy to trvá aj týždeň do ďalšej hodiny – a zvyčajne príde ten druhý skvelý moment, keď im to samotným dôjde a zvolajú „Jáj!“ Prejdú od vau efektu k aha efektu.
Okrem práce so študentmi vzdelávate aj hotových učiteľov z praxe.
Áno, vzdelávame učiteľov, ktorí si robia doplňujúce pedagogické alebo rozširujúce štúdium. Ponúkame tiež inovačné vzdelávanie, konkrétne ja zamerané na kritické myslenie. Hoci stále počúvame, aké je dôležité ho u detí rozvíjať, učitelia často netušia, ako to majú robiť. Fyzika dáva dobrý základ na rozvoj kritického myslenia. Všetko, čo žiakovi povieme, vieme hneď podložiť dôkazom, v deťoch vieme rozvíjať kauzalitu. V našom kurze ukazujeme učiteľom, ako to robiť, ponúkame im aktivity, ktoré potom môžu robiť so žiakmi.
Napríklad?
Ako jeden z príkladov môžem uviesť hľadanie fyzikálnych nezmyslov vo filmoch, čo žiakov zvyčajne veľmi baví. Pozerajú film, musia vedieť identifikovať fyzikálnu situáciu, zamyslieť sa, či to funguje tak, ako sa dozvedeli na fyzike. Ak to nesedí, musia vedieť argumentovať, prečo. Mojím snom je, že raz všetci učitelia fyziky prestanú učiť trasmisívne, výkladom, a dajú žiakom priestor, aby sami prevzali zodpovednosť za svoje vzdelávanie, aby žiaci sami chceli prísť na to, ako veci fungujú.
Barbora Tancerová